V dvoch rokoch ešte nerozpráva, je to problém?

Čo môže oneskorenie reči signalizovať?

Začnime pri tom najlepšom variante, ktorým je ten, že sa jedná o oneskorenie reči, ktoré dieťa aj bez intervencie časom doženie. Ide o situáciu, keď dieťa reči dobre rozumie, nemá problémy v žiadnej ďalšej oblasti svojho vývoja (myslenie, motorika a pod.) a má tendenciu rozprávať, ale pomocou slov mu to nejde. Vývoj prebieha ako u ostatných detí, len sa oneskoruje. Dieťa sa so svojimi rovesníkmi porovnáva najneskôr okolo 3-3,5 rokov. Oneskorenie reči môže ale taktiež signalizovať aj skryté postihnutie dieťaťa, a preto je dobré oneskorený vývoj reči nepodceňovať. Väčšina porúch, ktoré sa v tomto veku prejavia, sú ľahšieho charakteru, napriek tomu ich rané odhalenie je dôležité, pretože nám dáva možnosť včasnej intervencie.

Porucha sluchu

Môže ísť napríklad o ľahkú poruchu sluchu. Sluch si mamička doma môže otestovať celkom jednoducho orientačnou skúškou toho, ako jej dieťa reaguje na hlasné slová, keď ju nevidí, príp. na šepot. Dieťa by malo dobre počuť šepkané slovo až na 6 metrov. Samozrejme, musí slovo poznať a mamička si musí byť istá, že ju dieťa vníma a nezaoberá sa niečím iným (hračkou, súrodencom..). Takýto domáci test je len orientačný, ale pokiaľ sa bude zdať, že dieťa horšie počuje, je lepšie sa poradiť s detským lekárom a preveriť to.

Poruchy vývoja reči a poruchy učenia

Existujú aj oneskorenia, ktoré sú v rodine dedičné. Mamičky potom hovoria: „No áno, keď on manžel tiež začal hovoriť až po treťom roku a jeho brat tiež a to isté otecko.“ Nemusí ísť o ťažkú poruchu, ale pri zvýšenej pozornosti sa zistí, že otecko mal problémy v škole aj s čítaním a písaním a nájdu sa ďalšie ťažkosti, ktoré zdanlivo s oneskorením reči nesúvisia. V týchto prípadoch môže ísť už o poruchu vývoja reči, ktorá sa prejavuje často až do dospelosti, napríklad nesprávnou výslovnosťou sykaviek, mäkčenie (di,ti,ni) alebo dyslexiou, dysgrafiou, horšími komunikačnými schopnosťami – ako je horšie vyjadrovanie, komolenie dlhších slov a pod.

Ľahké mentálne postihnutie

Aj ľahké mentálne postihnutie sa môže vo výnimočných prípadoch objaviť neskôr. Tu často dochádza k oneskoreniu v ďalších oblastiach ako napríklad v rozvoji motoriky (deti neskôr sedia, chodia a pod.). Väčšina pediatrov tieto odchýlky vo vývoji starostlivo sleduje a deti sú potom spravidla v starostlivosti neurológov a detských psychológov.

Iné dôvody

Dôvodov, vďaka ktorým sa reč oneskorí, je viac. Môže k nim patriť aj zanedbávanie dieťaťa v rodine, nedostatok podnetov alebo psychický stres spôsobený ťaživou situáciou v rodine a ďalšie aspekty.

Aké máme možnosti

Okolo druhého roku toho naozaj veľa nie je. Väčšinou pani doktorka povie, že je na rozprávanie ešte čas a dieťa sa určite rozhovorí. To sa môže stať a nemusí. K logopédovi sa deti dostanú najčastejšie až okolo 3-4 rokov, skôr je to skôr výnimočné, aj keď v zahraničí, ako sme už spomínali, je to inak.

Na klasickú terapiu bývajú deti ešte veľmi malé, málo spolupracujú a aj efektivita je často malá. Tak čo teda?

Najskôr je určite dobré vylúčiť práve ďalšie ťažšie postihnutie. Aspoň poruchu sluchu a mentálne postihnutie. Potom máme ešte jednu možnosť, ktorá sa k nám dostala už v roku 2008, aj keď vo svete sa používa už od 90. rokov. Je to znaková reč pre bábätká a batoľatá nazývaná aj Baby Signs, znakovanie s bábätkami, alebo baby znakovanie.

Tento konkrétny program bol testovaný u detí s oneskoreným vývojom reči Catherine Brownovou v USA a jeho výsledky boli prekvapivé. Z troch skupín detí, ktoré zaostávali vo vývoji reči, sa jedna skupina venovala znakovaniu, druhá skupina bola vystavená častejšej verbálnej komunikácii a tretia skupina slúžila ako porovnávacia. Počas osemmesačnej štúdie sa preukázalo, že deti, ktoré znakovali, v priemere po štyroch mesiacoch za svojimi rovesníkmi v oblasti slovnej zásoby už nijako významne nezaostávali. Obe ďalšie skupiny preukazovali naďalej oneskorenie.

Čo je to znakovanie?

Ja sama som túto metódu objavila, keď sa mi narodili dvojčatá. Začala som sa o ňu viac zaujímať a zúčastnila sa seminára pre rodičov Baby Signs. Svoje deti som potom začala okolo 12 mesiacov učiť znaky a veľmi sa mi znakovanie s nimi osvedčilo.

Program ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči. Medzi najdôležitejšie prínosy považujem jeho pozitívny vplyv na psychiku dieťaťa – znižuje frustráciu a zlostenie detí, urýchľuje vývoj reči a tiež dáva impulz k intelektuálnemu rozvoju.

Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie. Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu. A to nielen u detí, ktoré sú oneskoreným vývojom reči ohrozené.

Neohrozí reč?

Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak. Znakujúce deti v priemere začínajú hovoriť skôr a používajú širšiu slovnú zásobu ako deti, ktoré neznakujú.

Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie. Deti sa potom chopia príležitosti a učenie nových znakov ide samo a k nim sa postupne nabaľuje ako cukrová vata aj používanie ďalších zvukov a potom slabík a slov.

Navyše, keď sa deti naučia užívať nové zvuky, slabiky či slová, zistia, že je to oveľa jednoduchšie ako používať ruky a strážiť, či ich mamička vidí, takže úplne prirodzene prechádza na verbálnu komunikáciu hneď, ako je toho schopné.

„Objavte cestu, ako sa dohovoriť než prídu slová. Všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste mohli s vašim dieťaťom začať znakovať, nájdete v online kurze znakovania.”

Nie je dôležité, kedy začne dieťa rozprávať, ale kedy začne komunikovať.

U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne. Tým, že dieťaťu, ktoré z nejakých dôvodov nie a nie začať hovoriť, dáte nástroj na komunikáciu, tak eliminujete dobu stagnácie rečového vývoja.

Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce. Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ete brm“ alebo „ešte mlieko“. Má to rovnakú hodnotu.

Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie. Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe. Pokiaľ nevie znakovať, nemá možnosť, ako sa vyjadriť, a trochu zbytočne napríklad 1-1,5 roka stagnuje z hľadiska komunikácie takmer na mieste.

Skúsenosti mamičiek

V mojej klinickej

praxi sa na mňa obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene. Absolvovali seminár pre rodičov Baby Signs a začali učiť svoje deti znaky.

Spätne mi všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať. Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek. Zaujímavé bolo, že praktické znaky, kvôli ktorým väčšina mamičiek začína so znakovaním ako sú znaky „jesť“ a „piť“, deti užívali relatívne málo.

Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách. Počas jedného roka sa potom naučili skladať znaky do krátkych viet a používať slová.

Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky. Tieto deti potom prešli do logopedickej starostlivosti a ja som presvedčená, že keby neznakovali, stav ich reči by bol výrazne horší.

Záverom

Metóda znakovania Baby Signs je u nás stále pomerne málo rozšírená. Primárne vznikla pre normálne vyvíjajúce sa deti, ktoré vďaka nej môžu začať komunikovať už v čase, keď to rečou ešte nezvládnu – napríklad už okolo jedného roka.

Ako logopéd by som uvítala, ak by sa táto metóda dostala do širšieho povedomia a našla využitie nielen u zdravých detí, ale napríklad aj u detí s oneskoreným vývojom reči. Je potom veľká pravdepodobnosť, že sa reč rýchlejšie upraví, alebo sa aspoň zmiernia ďalšie nadväzujúce ťažkosti, ktoré zo stagnácie reči vyplývajú.

Priala by som si, aby si rodičia uvedomili, že okrem pekných zážitkov, ktorých je so znakovaním veľa, môžu predísť problémom, ktoré mali sami.

Pozn. redakcie: Metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti. Metóda znakovania Baby Signs sa dá ľahko a rýchlo naučiť v online kurze pre rodičov.

Autorka: Mgr. Gabriela Solná, Klinický logoped

O autorke:
Mgr. Gabriela Solná pracuje od roku 2001 ako klinická logopédka s praxou okrem iného aj v ostravskej nemocnici na neurologickom oddelení. Okrem lôžkových oddelení pre dospelých pacientov sa zaoberá aj deťmi s najrôznejšími logopedickými diagnózami v ambulantnej starostlivosti. Pôsobí aj v Asociácii klinických logopédov Českej republiky.