Rešpektujúci Mikuláš: Ako bábätku predstaviť tradíciu bez strašenia

Poďme sa teda zamyslieť, PREČO vlastne slávime predvečer sv. Mikuláša. Čo chceme naučiť svoje deti? Že raz za rok príde pán, ktorý ich celý rok sleduje a povie, či boli dobré alebo zlé? Asi úplne nie.

Tieto tradície dávajú deťom možnosť zažiť emócie, s ktorými sa možno inokedy ani nestretnú, alebo nie v takej miere. Z návštevy Mikuláša môžeme teda urobiť príležitosť, ako sa postupne učiť pracovať s emóciami.

História a legendy o sv. Mikulášovi

Už v 10. storočí vznikla v nemeckých kláštorných školách tzv. „Biskupská hra“, keď jeden zo žiakov na jeden deň v roku preberal funkciu opáta alebo biskupa, prechádzal školou a „vládol“ nad celou školou a kláštorom. Postupne sa tento slávnostný deň presunul z 28. decembra na 6. december a z kostýmovaného biskupa sa stal sv. Mikuláš. Okolo 14. storočia sa tento zvyk rozšíril aj na slovenské a české územie. Mikuláš je teda považovaný okrem iného za patróna detí.

V legendách o Mikulášovi sa vždy opakuje niekoľko motívov: číslo 3, štedrosť a pomoc ľuďom v núdzi.
Jedna zchudobnená rodina vraj nemala na veno pre svoje 3 dcéry, a tak im Mikuláš hodil do okienka 3 mešce zlata, aby sa slečny mohli dobre vydať.
Niektoré koledy v Nemecku, Holandsku, Francúzsku a Anglicku zase rozprávajú, ako Mikuláš vzkriesil z mŕtvych 3 siroty, ktoré zavraždil krutý mäsiar. Tieto legendy svojim deťom asi nebudeme rozprávať,

Môžeme im však povedať, že Mikuláš bol kedysi dávno múdry muž s bielou bradou, vysokou čiapkou a krásnou palicou a že pomáhal všetkým okolo seba. Rád robil deťom radosť. A tak aj teraz Mikuláš nosí deťom darčeky.

Mikuláš ako príležitosť na prácu s emóciami

Dnes už vieme, že emócie je potrebné prežívať, a nie ich potláčať alebo skrývať pod pokrievku. Ak to neurobíme, môžu vzniknúť traumy a „časované bomby“ – situácie, keď malý zážitok, ktorý pripomenie potlačenú emóciu, spustí obrovskú a neprimeranú reakciu. Aj agresivita či hnev môžu byť prejavom pretransformovaného strachu. Často si ani neuvedomíme spojenie s pôvodným zážitkom, kde takáto „bomba“ vznikla. A to sa môže stať práve počas nevinného večierka s Mikulášom a čertom.

Tieto postavy sa dieťaťu v reálnom živote objavia väčšinou len raz ročne. Úplne logicky sa preto môže objaviť veľká emócia – strach. Strach z neznámeho, strach z nepredvídateľnej situácie. V takej chvíli je kľúčová úloha rodiča – ako a či dieťa podporí.

Dajme deťom príležitosť zažiť veľké emócie v bezpečnom prostredí. Inak to však bude u maličkých detí a inak u starších.

Tip pre rodičov

Ak je pre vás dôležité, aby sa deti doma cítili vždy bezpečne, môžete zmeniť miesto stretnutia s Mikulášom a čertom. Namiesto toho, aby prišli k vám domov, môžete sa za nimi vybrať vy – napríklad na besiedku alebo na námestie. Je však dôležité mať situáciu pod kontrolou, aby cudzí čerti nestrašili vaše deti svojvoľne. Ak by k tomu predsa došlo, postavte sa za svoje dieťa a nenechajte ho v tom samé. Vaša reakcia pomôže dieťaťu zvládnuť emočne náročnú situáciu, ktorej možno ešte úplne nerozumie.

Mikuláš u detí do 3 rokov

Maličkému bábätku bude návšteva Mikuláša pravdepodobne ľahostajná, pokiaľ ho nebudú vyslovene strašiť. Nie je potrebné nič vysvetľovať, pokiaľ sa dieťa samo nepýta. Malé deti tento zážitok jednoducho prežívajú, a my často nemusíme nijak zasahovať. Stačí, že sme základňou bezpečia a lásky.

Deti do 3 rokov nedokážu rozlišovať medzi realitou a vymysleným svetom, preto je pre ne ťažké vidieť za Mikulášom a čertom symboliku. Ak sa rozhodneme predstaviť im túto tradíciu už v ranom veku, odporúča sa skôr pasívna úloha pozorovateľa. Rozhodne dieťa nenúťte ku kontaktu s Mikulášom, pokiaľ o to samo nemá záujem.

Niekoľko dní vopred si spolu prezerajte obrázky Mikuláša, čerta a anjela. Rozprávajte sa o tom, čo pre vás tieto postavy znamenajú. Čert môže napríklad symbolizovať strach a hnev. Keby mali emócie reálnu podobu, mohli by vyzerať práve takto.

Ak s dieťaťom používate znakovanie, veľmi odporúčame znaky spojené s emóciami. Znakovanie pomáha lepšie prepojiť abstraktný pojem s reálnou emóciou. Dieťa tieto emócie pravdepodobne zažíva pred čertom a Mikulášom intenzívnejšie, pretože aj keď čertovský kostým môže byť roztomilý, stále je to niečo nové, neznáme a trochu strašidelné. Znaky pre jednotlivé emócie nájdete vo video slovníku kurzu Baby Signs Online.

Stretnutie s Mikulášom v reálnom svete už nemusí byť pre dieťa také prekvapenie, ak ste o ňom spolu hovorili niekoľko dní vopred. S dieťaťom v náručí ukážte na jednotlivé postavy, pomenujte ich a použite znaky, ktoré pozná z predchádzajúcich dní. Dôležité je, aby dieťa malo bezpečnú základňu u mamy alebo otca.

Pozorne sledujte reakcie dieťaťa. Bábätko alebo batoľa často jemne naznačí, keď sa objaví prvý náznak strachu alebo inej nepríjemnej emócie. Aby ste predišli veľkým reakciám, je potrebné zareagovať včas – zastaviť sa, prípadne sa s dieťaťom vzdialiť. Ak sa dieťa vydesí, už vám nepomôže žiadne vysvetľovanie ani utešovanie, že je to v poriadku, že sú to len kostýmy a že sa nemusí báť.

S malým dieťaťom sa teda viac oplatí pozorovať Mikuláša z diaľky.

Ak však dieťa prejaví záujem, môžete sa spoločne dotknúť Mikulášskej palice, plášťa alebo si prezrieť čertovské kopyto. Určite však nevystrašené dieťa nenúťte zostať v blízkosti postáv – k ničomu by vám to nepomohlo.

Mikuláš s deťmi vo veku 4 až 7 rokov

Každé dieťa je iné, a preto aj mikulášsku tradíciu zvláda každé dieťa inak. Niektoré sa s radosťou pustí do akcie, iné radšej zostane v úlohe pozorovateľa. Obe tieto prístupy by sme ako rodičia mali rešpektovať.

Deťom okolo 4 rokov už môžeme ponúknuť aktívnu účasť na mikulášskej tradícii. Dôležité je však slovo ponúknuť, nie nútiť. Nátlak zo strany rodičov môže u dieťaťa vyvolať úzkosť, ktorá z dlhodobého hľadiska nie je zdravá. Nemusí sa prejaviť len ako strach z čerta či Mikuláša, ale napríklad aj ako všeobecný strach z neznámeho, z autorít, z verejných vystúpení či návštev.

Odporúčame niekoľko dní vopred o postavách rozprávať. Môžeme vysvetliť, že ide o kostýmy – čert môže byť prezlečený strach. Je to predstavenie, ktoré nás učí o našich emóciách. Keď cítime hnev či strach, ako by to asi mohlo vyzerať?

Môžeme deťom navrhnúť, či by chceli Mikulášovi, čertovi alebo anjelovi nakresliť obrázok alebo sa naučiť špeciálnu básničku. Ak nechcú, môžeme ísť príkladom a sami Mikulášovi niečo predniesť. Potom môžeme v súkromí dieťaťu vysvetliť, že aj napriek tomu, že sme básničku predniesli, cítili sme sa neistí, ale prekonali sme to a sme na seba hrdí. Takto nastavíme príklad, ktorý dieťa môže neskôr nasledovať.

Ak sa dieťa začne o Mikuláša alebo napríklad aj Ježiška pýtať, nemusíme vymýšľať komplikované príbehy. Stačí sa opýtať: „A čo si o tom myslíš ty? Ako myslíš, že to je?“ Väčšinou stačí minimalistická odpoveď, a ak chceme zachovať nádych tajomna, nemusíme hneď prezradiť, že Mikuláš je prezlečený človek a že Ježiško neexistuje.

Vyhrážanie sa čertom

Niektorí rodičia používajú čerta, prípadne ježibabu a ďalšie postavy ako akúsi autoritu zvonku, ktorá má pomôcť pri výchove. „Ak sa budeš takto správať, príde čert a zoberie ťa!“ Takéto metódy môžu priniesť okamžitý výsledok, ale môžu mať aj neželané následky. Dieťa prestane robiť to, čo nemá, alebo urobí to, čo predtým nechcelo. Motiváciou na zmenu však vtedy nie je jeho vlastné rozhodnutie, ale strach – strach z čerta, a možno aj strach z toho, kedy ho rodič opäť „vytiahne“. Táto stratégia nevedie k zmene premýšľania, a teda ani k dlhodobej zmene správania.

Čo robiť namiesto vyhrážania sa čertom?

V ideálnom prípade by sme mali regulovať sami seba, aby sme sa nedostávali do situácií, kedy máme potrebu hroziť čertom. Ak sme v kontakte so svojimi emóciami a máme ich spracované, k takýmto situáciám dochádza len minimálne.

Namiesto vyhrážania sa môžeme deťom vysvetliť prirodzené dôsledky ich správania. Ak budú skákať a rozhadzovať hračky, budeme musieť stráviť viac času upratovaním, a možno už nestihneme rozprávku. Dôležité však je tento dôsledok dodržať – a rozprávku naozaj neprečítať. Inak sa vysvetľovanie stane len prázdnou hrozbou, ktorá tiež z dlhodobého hľadiska nefunguje.

U menších detí, ktoré ešte nerozprávajú, môžeme pri zákaze alebo neželanom správaní použiť znakový jazyk. Spojením zákazu so znakom napr. HOTOVO alebo KONIEC pridáme ku slovu aj fyzickú bariéru, čo dieťaťu pomôže lepšie pochopiť, čo od neho chceme.

Čomu sa pri Mikulášovi určite vyhýbať:

• Strašenie čertom vopred – napr. „Pozor, príde čert. Ak si nebol dobrý, odnesie si ťa v mechu.“ Takéto prístupy často spôsobujú detské traumy a neistoty.
• Nečakané stretnutie s čertom – napr. „Niekto zvoní, choď otvoriť…“ a za dverami je čert s Mikulášom. Ak dieťa túto situáciu nečaká, môže zažiť šok, ktorý môže spôsobiť napr. aj pomočovanie. Pre väčšie dieťa to môže byť negatívny zážitok spojený s ponížením.
• Nútenie dieťa do kontaktu – priblížiť sa k čertovi, predniesť básničku Mikulášovi alebo podať ruku anjelovi. Aj keď nám sa to môže zdať nevinné, pre dieťa to môže byť obrovský stres, ktorý v danej chvíli nezvládne.
• Nechať ho v tom samého – Deti potrebujú pocit bezpečia, aby sa mohli správne vyvíjať. V stresovej situácii často pomáha fyzický kontakt ako forma podpory. Držanie za ruku, maminina ruka na ramene alebo veta: „Som tu s tebou, verím, že to zvládneš.“

Záver

Každý z nás si asi spomenie na nepríjemný zážitok spojený s Mikulášom alebo čertom. Dnes sa na tom možno zasmejeme, ale zamyslime sa – aké to bolo vtedy pre nás ako malé deti? A aký zážitok chceme dopriať našim vlastným deťom?

Autorka: Barbora Volná, MBA

O autorke:
Bára Volná je certifikovanou lektorkou znakovania Baby Signs a stojí na čele Baby Signs Slovensko. Od roku 2020 sa zaoberá znakovaním, rešpektujúcou výchovou, Montessori a výučbou angličtiny od bábätka. Má 2 malé dcéry a 2 takmer dospelých nevlastných synov.